Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala na majetku poškodeného a ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Výška škody je podľa § 442 Občianskeho zákonníka tzv. skutočná škoda. Pojem skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Na stanovenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase poškodenia (s prihliadnutím na pokles ceny vyplývajúci z veku, amortizácie, funkčnosti, prípadne s prihliadnutím na vzrast ceny). Výška škody sa teda vypočíta ako tzv. skutočná škoda. Pri jej výpočte musí byť zohľadnené zlepšenie alebo zhoršenie technického stavu vozidla vykonanou opravou, prípadne jeho nezmenenie.

Stanovenie výšky škody na vozidle

Na účely stanovenia výšky škody znalec vykoná identifikáciu a obhliadku vozidla. Pri výpočte výšky škody znalec:

a) musí stanoviť všeobecnú hodnotu vozidla, ako aj reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla pred jeho poškodením tzv. VŠH1 a ROH1. Pri výpočte uvažuje so známym alebo s predpokladaným stavom vozidla bezprostredne pred jeho poškodením.

b) stanoví náklady na opravu poškodenia vozidla (NO).

c) porovná náklady na opravu poškodenia vozidla (NO) s reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla bezprostredne pred jeho poškodením – ROH1. Ak sú tieto náklady vyššie alebo sa rovnajú reprodukčnej obstarávacej hodnote vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (NO ≥ ROH1), jedná sa o tzv. úplné zničenie vozidla (totálnu škodu) a znalec postupuje podľa písmena d) a f). Ak náklady na opravu poškodenia vozidla (NO) nepresahujú reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (NO < ROH1), znalec postupuje podľa písmen e) a g), prípadne h).

d) stanoví hodnotu predajných zvyškov vozidla (HZ). Hodnotou predajných zvyškov vozidla sa rozumie výkupná hodnota týchto zvyškov u predajcu opotrebovaných náhradných dielov po odpočítaní nákladov na ich demontáž z vozidla a očistenie, prípadne preskúšanie.

e) stanoví všeobecnú hodnotu vozidla po oprave jeho poškodenia (VŠH2). Pri výpočte VŠH2 venuje zvýšenú pozornosť technickému stavu opravovaných skupín vozidla po oprave poškodenia a jeho zlepšeniu, prípadne zhoršeniu a takisto vplyvu zmeny technického stavu na predajnosť vozidla.

f) v prípade, že náklady na opravu sú väčšie alebo sa rovnajú reprodukčnej obstarávacej hodnote vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (NO ≥ ROH1), vypočíta výšku škody (VŠ) podľa vzorca:

VŠ = (ROH1 + NL) − HZ [€]

kde:

VŠ – výška škody na cestnom vozidle [€]
ROH1 – reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla bezprostredne pred poškodením [€]
HZ – hodnota predajných zvyškov vozidla [€]
NL – náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri získaní predajných zvyškov vozidla [€]

g) V prípade, že náklady na opravu (NO) sú menšie než reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla bezprostredne pred jeho poškodením, postupuje podľa vzorca:

VŠ = NO + (VŠH1 − VŠH2 )− HZ [€]

kde:

NO – náklady na opravu poškodenia [€]
VŠH1 – všeobecná hodnota vozidla bezprostredne pred poškodením [€]
VŠH2 – všeobecná hodnota vozidla po oprave poškodenia [€]
HZ – hodnota predajných zvyškov [€]

h) V prípadoch, keď sa vykonanou opravou nezmení všeobecná hodnota vozidla a VŠH1 = VŠH2, vypočíta sa výška škody podľa zjednodušeného vzorca:

VŠ = NO − HZ [€]

kde:

NO – náklady na opravu poškodenia [€]
HZ – hodnota predajných zvyškov [€]

A aká je realita?

Ako je z predchádzajúcich riadkov zrejmé, náklady na opravu vozidla sa automaticky nerovnajú výške škody, ktorá na vozidle vznikla. Vykonaná oprava totiž môže vozidlo zhodnotiť ale aj znehodnotiť-znížiť jeho hodnotu. Znalec je v prípade stanovenia výšky škody povinný čo najpresnejšie stanoviť vplyv tejto opravy na všeobecnú hodnotu vozidla, to znamená zohľadniť rozsah poškodenia, opravárenské postupy a samozrejme predajnosť opravovaného vozidla na trhu. Viac informácii v tomto článku.

Ing. Marcel Janco – 0903531553
Znalec v odbore Doprava cestná
Technický stav cestných vozidiel
Nehody v cestnej doprave
Odhad hodnoty cestných vozidiel