Trocha kecov

Nedávno ma jeden známy upozornil, že bol síce na hlavnej, ale za vinníka dopravnej nehody určili jeho. Dôvodom bola vyššia ako maximálne povolená rýchlosť, ktorou jazdil. Vôbec nechápal prečo policajti riešili nejakú rýchlosť, veď zákon o cestnej premávke hovorí jasne, kto je na hlavnej má prednosť a ten z vedľajšej ho nesmie obmedziť. Ďalej ma informoval, že hľadal rôzne informácie o danej problematike, ale že nenašiel nič poriadne, iba samé nič nehovoriace bláboly od „naslovovzatých“ analytikov a rôznych mediálnych gašparov. A tak bola jeho otázka logická. Prosím ťa, nevieš ako to naozaj je? Hrozí mi totiž mastná pokuta a naviac vyšetrovanie, keďže pri dopravnej nehode (DN) došlo aj k zraneniu jedného z účastníkov. Nuž pokúsil som sa mu poradiť, nie rečou mediálnych gašparov, ale rečou technika, ktorý sa na vec pozerá optikou fyzikálnych zákonov a pravidiel cestnej premávky.

Voco go

Máme zákon o cestnej premávke, ktorý nesie označenie 8/2009 Z.z. Účinnosť zákona je od 1.2.2009 a nahrádza starší zákon 315/1996 Z. z. z 20. septembra 1996 o premávke na pozemných komunikáciach. Od svojho vzniku už prešiel zákon 8/2009 mnohými zmenami (24 zmien!!!), pričom posledná zmena 311/2016 Z.z. nadobudla účinnosť od 1.1.2017.
V zákone 8/2009 o cestnej premávky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (k 1.1.2017) sa píšu nasledovné informácie.

§ 2 ods 2 – Vymedzenie základných pojmov
dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy

§ 20 – Jazda cez križovatku
ods. 1 Vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.
ods. 2 Ak prednosť v jazde nevyplýva z odseku 1, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava.

Čo znamenajú uvedené informácie v praxi?

Ľudovo napísané, to že ste na hlavnej ceste, ešte neznamená, že vozidlo, motorka, cyklista…. prichádzajúci z vedľajšej cesty Vám musia dať prednosť vždy a za každých okolností.
Skúsme si uvedené informácie previesť do praxe.

Príklad č.1 Som na hlavnej, na vozovke je povolená max. rýchlosť 50 km/h, reagujem síce včas ale jazdím oveľa rýchlejšie, napr. 80 km/h.

Ak v takomto prípade dôjde k vzniku DN, je potreba posúdiť, či by k DN došlo aj v prípade, ak by vodič reagoval včas a vozidlo idúce po hlavnej ceste sa pohybovalo rýchlosťou pre daný úsek max. povolenou teda 50 km/h. Nastať môžu tri situácie:

1. Z posúdenia DN vyplýva, že aj keby sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou pre daný úsek max. povolenou, teda 50 km/h, vodič by reagoval včas a naplno brzdil, došlo by k zrážke vozidiel. K zrážke by tiež došlo aj v prípade, ak by vodič vozidla idúceho po hlavnej ceste na vjazd vozidla idúceho z vedľajšej cesty reagoval včas nenáhlou zmenou rýchlosti, teda s približne polovičnou hodnotou brzdného spomalenia – cca 4 ms^-2.
2. Z posúdenia DN vyplýva, že ak by sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou pre daný úsek max. povolenou, teda 50 km/h, vodič by reagoval včas a naplno brzdil, nedošlo by k zrážke vozidiel. K zrážke by ale došlo v prípade, ak by vodič vozidla idúceho po hlavnej ceste na vjazd vozidla idúceho z vedľajšej cesty reagoval včas nenáhlou zmenou rýchlosti, teda s približne polovičnou hodnotou brzdného spomalenia – cca 4 ms^-2.
3. Z posúdenia DN vyplýva, že ak by sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou pre daný úsek max. povolenou, teda 50 km/h, vodič by reagoval včas a naplno brzdil, nedošlo by k zrážke vozidiel. K zrážke by nedošlo ani v prípade, ak by vodič vozidla idúceho po hlavnej ceste na vjazd vozidla idúceho z vedľajšej cesty reagoval včas nenáhlou zmenou rýchlosti, teda s približne polovičnou hodnotou brzdného spomalenia – cca 4 ms^-2.

Výsledok:

V prvom prípade by bola technickou príčinou DN nesprávna technika jazdy vozidla idúceho z vedľajšej cesty – nedanie prednosti v jazde.

V druhom prípade by bola technickou príčinou DN nesprávna technika jazdy vozidla idúceho z vedľajšej cesty – nedanie prednosti v jazde a tiež nesprávna technika jazdy vozidla idúceho po hlavnej ceste – rýchlosť jazdy vyššia ako pre daný úsek maximálne povolená.

V treťom prípade by bola technickou príčinou DN nesprávna technika jazdy vozidla idúceho po hlavnej ceste – rýchlosť jazdy vyššia ako pre daný úsek maximálne povolená.

Príklad č.2 Som na hlavnej, na vozovke je povolená max. rýchlosť 50 km/h, jazdím predpisovo – napr. 49 km/h, z tohto dôvodu mi tak všetci musia dať prednosť a preto neriešim/nereagujem na prípadne vychádzajúce vozidlá z vedľajších ciest.

Ak v takomto prípade dôjde k vzniku DN, je potreba posúdiť, kedy vodič reagoval na vozidlo vchádzajúce na hlavnú cestu z vedľajšej cesty. Následne treba posúdiť, či má neskorá reakcia vplyv na vznik DN, podobne ako v predchádzajúcom prípade vyššia ako maximálne povolená rýchlosť.

1. Z posúdenia DN vyplýva, že aj keby vodič vozidla idúceho po hlavnej ceste reagoval včas a naplno brzdil, došlo by k zrážke vozidiel. K zrážke by došlo tiež aj v prípade, ak by vodič vozidla idúceho po hlavnej ceste na vjazd vozidla idúceho z vedľajšej cesty reagoval včas nenáhlou zmenou rýchlosti, teda s približne polovičnou hodnotou brzdného spomalenia – cca 4 ms^-2.
2. Z posúdenia DN vyplýva, že ak by vodič reagoval včas a naplno brzdil, nedošlo by k zrážke vozidiel. K zrážke by ale došlo v prípade, ak by vodič vozidla idúceho po hlavnej ceste na vjazd vozidla idúceho z vedľajšej cesty reagoval pri správnej reakcii nenáhlou zmenou rýchlosti, teda s približne polovičnou hodnotou brzdného spomalenia – cca 4 ms^-2.
3. Z posúdenia vyplýva DN, že ak by vodič reagoval včas a naplno brzdil, nedošlo by k zrážke vozidiel. K zrážke by nedošlo ani v prípade, ak by vodič vozidla idúceho po hlavnej ceste na vjazd vozidla idúceho z vedľajšej cesty reagoval včas nenáhlou zmenou rýchlosti, teda s približne polovičnou hodnotou brzdného spomalenia – cca 4 ms^-2. 

Výsledok:

V prvom prípade by bola technickou príčinou DN nesprávna technika jazdy vozidla idúceho z vedľajšej cesty – nedanie prednosti v jazde.

V druhom prípade by bola technickou príčinou DN nesprávna technika jazdy vozidla idúceho z vedľajšej cesty – nedanie prednosti v jazde a tiež nesprávna technika jazdy vozidla idúceho po hlavnej ceste – neskorá resp. žiadna reakcia.

V treťom prípade by bola technickou príčinou DN nesprávna technika jazdy vozidla idúceho po hlavnej ceste – neskorá resp. žiadna reakcia.

Príklad č.3 Som na hlavnej, na vozovke je povolená max. rýchlosť 50 km/h, ja jazdím predpisovo – napr. 49 km/, venujem sa premávke a dávam pozor, či mi nejaký šašo nevyletí z vedľajšej cesty a nedá mi prednosť. Na situáciu reagujem stlačením brzdového pedálu – brzdením.

Ak v takomto prípade dôjde k vzniku DN a analýzou nehodového deja sa zistí, že vodič reagoval včas je potreba posúdiť nasledovné prípady:

1. Z posúdenia DN vyplýva, že aj keď vodič vozidla idúceho po hlavnej ceste reagoval včas a naplno brzdil, došlo by k zrážke vozidiel. K zrážke by došlo tiež aj v prípade, ak by vodič vozidla idúceho po hlavnej ceste na vjazd vozidla idúceho z vedľajšej cesty reagoval pri správnej reakcii nenáhlou zmenou rýchlosti, teda s približne polovičnou hodnotou brzdného spomalenia – cca 4 ms^-2.
2. Z posúdenia DN vyplýva, že ak by vodič reagoval včas a naplno brzdil, nedošlo by k zrážke vozidiel. K zrážke by ale došlo v prípade, ak by vodič vozidla idúceho po hlavnej ceste na vjazd vozidla idúceho z vedľajšej cesty reagoval pri správnej reakcii nenáhlou zmenou rýchlosti, teda s približne polovičnou hodnotou brzdného spomalenia – cca 4 ms^-2.

Výsledok:

V prvom prípade by bola technickou príčinou DN nesprávna technika jazdy vozidla idúceho z vedľajšej cesty – nedanie prednosti v jazde.

V druhom prípade by bola technickou príčinou DN nesprávna technika jazdy vozidla idúceho z vedľajšej cesty – nedanie prednosti v jazde a tiež nesprávna technika jazdy vozidla idúceho po hlavnej ceste – pravdepodobne vodič nestlačil brzdový pedál dostatočne intenzívne a nebrzdil tak plným brzdným spomalením, ktoré mohlo jeho vozidlo v daný čas a na danom mieste dosiahnuť.

Záver

Ak ste za volantom, oplatí sa mať oči na stopkách a poriadne sledovať dopravnú situáciu. To že jazdíte po hlavnej ceste ešte automaticky neznamená, že vaše právo prednosti v jazde oproti vozidlám prichádzajúcim z vedľajšej cesty je absolútne a za každej situácie. Ak dôjde k DN, posudzuje sa nielen právo prednosti v jazde, ale aj kedy mohol ktorý účastník reagovať, akou rýchlosťou sa vozidlá pohybovali a tiež aké brzdné spomalenie vozidlá dosiahli resp. mohli dosiahnuť. K predchádzaniu kolíznych situácii určite napomôže správny odhad a trocha obojstrannej tolerancie. To znamená, na strane vodiča idúceho po hlavnej ceste, že bude tolerovať aj jemné pribrzdenie a na strane vodiča prichádzajúceho z vedľajšej cesty, že sa nebude bezhlavo a arogantne pchať na hlavnú cestu za každú cenu, ale proste počká, kým bude cesta voľnejšia. alebo keď už sa tam vopchal, tak adekvátne zrýchli. Inými slovami, ten na hlavnej trocha pribrzdí a ten druhý z vedľajšej viac „šliapne na plyn“, až sa rýchlosti oboch vozidiel v čo najkratšom čase vyrovnajú.

MJ