Mnohým motoristom sa už stal prípad, že im poisťovňa neuznala škodu na vozidle a to buď čiastočne alebo v plnom rozsahu. Dôvodov pritom býva viacero, od drobností ako sú neúplne údaje, zle vypísané tlačivá, až po vážnejšie záležitosti, akými sú popretie príčiny vzniku poistnej udalosti či rozpor – krátenie rozsahu poškodenia resp. vyplatenej sumy. Veľa krát ide o drobnosti za pár euro, ktoré nemá cenu riešiť, keďže prípadná vynaložená práca a stratený čas sú neraz drahšie. Je však aj veľa prípadov, kde škoda dosahuje stovky resp. tisícky euro a tam sa už oplatí ako sa hovorí, vyhrnúť si rukávy a niečo preto spraviť. V článku je uvedených zopár informácii, ako v takýchto prípadoch postupovať.

Stanovenie všeobecnej hodnoty vozidla

Znalecký posudok slúži na stanovenie všeobecnej hodnoty vozidla a taktiež zdokumentovanie aktuálneho technického stavu vozidla. Znalecký posudok sa vypracováva pre rôzne účely, tzn. pre každý účel má znalecký posudok isté špecifiká. Posudok platí vždy len pre daný účel, pre ktorý je zhotovený (predaj vozidla, dedické konanie, prevod majetku firmy a pod.). Znalecký posudok môže vypracovať znalec zapísaný v príslušnom odbore a odvetví v zozname znalcov na Ministerstve spravodlivosti SR (MS SR). Znalec musí spĺňať osobitné požiadavky stanovené zákonom (vzdelanie, prax, pravidelné vzdelávanie).

Symbolov a rôznych kontroliek je už vo vozidlách toľko, že problém vyznať sa nemajú len bežní vodiči ale neraz aj skúsení automechanici. Niektoré kontrolky majú iba čisto informatívny charakter, niektoré naopak oznamujú veľmi závažnú poruchu, kedy je neraz nutné okamžite zastaviť vozidlo. Malým pozitívom pre technicky menej zdatného vodiča je aspoň pomoc vo forme sfarbenia kontroliek. Podľa farby svietiacej kontrolky je totiž možné rozpoznať prípadnú vážnu poruchu či hroziace nebezpečenstvo. Vo všeobecnosti sa pri kontrolkách používa červená, oranžová/žltá, zelená a modrá farba.

Doba reakcie vodiča je vo forenznej praxi definovaná ako čas od spozorovania vnemu (prekážky), cez rozpoznanie vnemu do začiatku brzdenia či iného konania na odvrátenie zrážky. Do reakčnej doby sa teda nezapočíta doba nábehu brzdného účinku a odozva vozidla. 

Pod tlakom motoristov ale aj európskej legislatívy sa cestné vozidlá neustále modernizujú a viac či menej zlepšujú. Mení sa dizajn karosérie, interiéru, vylepšujú sa parametre motorov, prevodoviek či podvozku, najvýraznejší progres je však citeľný pri elektronických systémoch. A práve hromada rôznych (ne)potrebných elektronických pomocníkov donútila podstatne vylepšiť aj parametre akumulátorov. Okrem neustále sa zvyšujúcemu počtu rôznej elektroniky, mal v poslednej dobe na vývoj akumulátorov najvýraznejší vplyv najmä masovo zavádzaný systém Stop-Štart ruka v ruke s legislatívnym tlakom na čo najnižšiu (tabuľkovú) produkciu CO2.

Nie tak dávno sú časy, kedy vlastniť turbomotor znamenalo mať niečo viac, niečo lepšie a silnejšie ako má ostatná obyčajná väčšina. Časy sa však menia a dnes je už vlastníctvo turbomotora úplna samozrejmosť. V prípade dieslových motorov sa nové vozidlá bez preplňovania takmer ani nepredávajú, pri benzínových motoroch sa ale ešte stále nájdu automobilky, ktoré atmosférickemu plneniu stále dávajú pomerne veľký priestor. V tomto ohľade sú dnes najviac známe motory Mazda s technológiou Skyactiv, Toyota Valvematic či Suzuki so svojim DualJetom. Napriek nesporným kvalitám týchto motorov, hrajú dnes aj u benziniakov prvé husle turbomotory.

Trocha kecov

Nedávno ma jeden známy upozornil, že bol síce na hlavnej, ale za vinníka dopravnej nehody určili jeho. Dôvodom bola vyššia ako maximálne povolená rýchlosť, ktorou jazdil. Vôbec nechápal prečo policajti riešili nejakú rýchlosť, veď zákon o cestnej premávke hovorí jasne, kto je na hlavnej má prednosť a ten z vedľajšej ho nesmie obmedziť. Ďalej ma informoval, že hľadal rôzne informácie o danej problematike, ale že nenašiel nič poriadne, iba samé nič nehovoriace bláboly od „naslovovzatých“ analytikov a rôznych mediálnych gašparov. A tak bola jeho otázka logická. Prosím ťa, nevieš ako to naozaj je? Hrozí mi totiž mastná pokuta a naviac vyšetrovanie, keďže pri dopravnej nehode (DN) došlo aj k zraneniu jedného z účastníkov. Nuž pokúsil som sa mu poradiť, nie rečou mediálnych gašparov, ale rečou technika, ktorý sa na vec pozerá optikou fyzikálnych zákonov a pravidiel cestnej premávky.

Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala na majetku poškodeného a ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Výška škody je podľa § 442 Občianskeho zákonníka tzv. skutočná škoda. Pojem skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Na stanovenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase poškodenia (s prihliadnutím na pokles ceny vyplývajúci z veku, amortizácie, funkčnosti, prípadne s prihliadnutím na vzrast ceny). Výška škody sa teda vypočíta ako tzv. skutočná škoda. Pri jej výpočte musí byť zohľadnené zlepšenie alebo zhoršenie technického stavu vozidla vykonanou opravou, prípadne jeho nezmenenie.